Stavanie májov bolo známe už v antike

Zvyky stavania májov patrí medzi tradičné zvyky na Slovensku. Máje pred obytné sídla sa stavali ako prejav úcty a žičlivosti. V 1. a na začiatku 2. tisícročia sa u európskych národov stavali v predvečer filipo-jakubskej noci - z 30. apríla na 1. mája.

Postavením mája sa
mládenec uchádzal o priazeň dievčaťa, alebo potvrdzoval existujúci
vzťah. Boli aj nástrojom spoločenskej kritiky, lebo neobľúbeným ľuďom
dávali vyschnutý strom tzv. suchár. Máj je vysoký listnatý alebo
ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou bez ozdôb alebo
ozdobenou stuhami, šatkami či fľašou pálenky. Stavanie májov bolo známe
už v antike. Rimania, Etruskovia a ďalšie staroveké národy dávali pred
1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými
duchmi a chorobami. V stredovekej Európe sa stavali najprv pred kostoly
a radnice, od 15. storočia aj pred domy dievčat. Do polovice 16.
storočia, keď zaviedli cirkevný sobáš, mal máj podľa obyčajového práva
dokonca istý právny význam - bol prísľubom manželstva. Neskôr sa
ustálilo stavanie májov na tri podoby. Staval ho mládenec dievčaťu, o
ktoré mál vážny záujem. Ďalej máje stavali mládenci všetkým dievčatám,
ktoré dovŕšili podľa miestneho zvyku vek dospelosti, alebo sa máje
stavali všetkým dievčatám. Ak však mala dievčina svojho mládenca, jej
máj sa odlišoval od ostatných ozdobou.